Plastifikátory sa vzťahujú na organické látky, ktoré zvyšujú plastifikátory, zlepšujú tekutosť živíc počas lisovania a robia výrobky pružnými. Zvyčajne je to nejaká vysoko varená, ťažko prchavá viskózna kvapalina alebo nízko taviaca tuhá látka, ktorá vo všeobecnosti chemicky nereaguje s plastmi.
Plastifikátor musí mať najprv dobrú kompatibilitu so živicou. Čím lepšia je kompatibilita, tým lepší je plasticizačný účinok. Pridanie zmäkčovačov znižuje teplotu prechodu skla plastov, čím sa tvrdé a tuhé plasty robia mäkkými a pružnými. Vo všeobecnosti sa od zmäkčovateľa vyžaduje, aby bol bezfarebný, netoxický, bez zápachu, odolný voči svetlu, tepelne odolný, odolný voči chladu, s nízkou volatilitou a migráciou, nehorľavý a chemicky stabilný, lacný a ľahko dostupný. V praxi jeden zmäkčovadlo nemôže spĺňať všetky vyššie uvedené požiadavky.
Plastifikátory sú rozdelené na hlavné plastifikátory, konkrétne zmäkčovadlá na báze rozpúšťadiel; pomocné plastifikátory, konkrétne plastifikátory, ktoré nie sú na báze rozpúšťadiel; zmäkčovače na báze katalyzátora; a ftaláty podľa ich chemických štruktúr. , estery mastných kyselín, fosfátové estery, polyestery, epoxidové estery, zlúčeniny obsahujúce chlór atď. Bežne používané plastifikátory sú dibutyl ftalát (DBP), dioktylftalát (DOP), epoxidovaný sójový olej, tricresylfosfát, trifenylfosfát, dioktyl sebacate, chlórovaný parafín atď.
PVC je hlavným koncovým používateľom týchto zmäkčovačov. Hlavnými aplikačnými plochami PVC s pridanými zmäkčovadlámi sú drôtené, káblové, podlahové a nástenné obklady, stavebné materiály, automobilové a obalové materiály.